Spolupráca so živnostníkmi bola dlhé roky obľúbeným spôsobom, ako znížiť mzdové náklady a administratívu. Rok 2026 však prináša zásadný zlom. Štát v rámci konsolidačného balíčka sprísnil pravidlá tak, aby preukazovanie tzv. fiktívnych živností bolo pre inšpektorov jednoduchšie.
Najväčšou zmenou, ktorú si musia majitelia firiem v roku 2026 uvedomiť, je úprava v definícii závislej práce v Zákonníku práce. Z kľúčových znakov, ktoré definujú zamestnanecký pomer, vypadla podmienka výkonu práce v určenom pracovnom čase.
Čo to znamená v praxi?
Inšpektorát práce už dnes neskúma, či váš grafik alebo programátor sedí v kancelárii od ôsmej do štvrtej, alebo či pracuje po večeroch z domu. Ťažisko dokazovania sa presunulo na iné faktory predovšetkým na ekonomickú závislosť a podriadenosť.
Znaky závislej práce
Aby kontrolóri v roku 2026 vyhodnotili váš vzťah ako nelegálny, stačí im preukázať zostávajúce znaky závislosti:
- Vzťah nadriadenosti a podriadenosti: Vy zadávate úlohy a kontrolujete každý krok.
- Osobný výkon práce: Živnostník nemôže za seba poslať náhradu (musí to urobiť on osobne).
- V mene zamestnávateľa: Externista nevystupuje pod vlastnou značkou, ale používa vaše vizitky, e-mail či oblečenie.
Je však dôležité zdôrazniť, že z hľadiska zákona o nelegálnom zamestnávaní musia byť splnené všetky znaky súčasne. Ak chýba hoci len jeden z nich, definícia závislej práce nie je naplnená.
Ako prebieha kontrola ?
Kontroly u nás vykonáva Inšpektorát práce a niekedy taktiež aj úrad práce. Najčastejšie kladú otázky priamo pracovníkom, ktoré majú odhaliť skutočnú povahu vzťahu.
Otázky, na ktorých firmy pohoria:
- „Kto vám dnes zadal prácu a kto kontroluje výsledok?“ (Ak živnostník označí konateľa za „šéfa“, je to problém).
- „Na koho počítači pracujete?“ (Závislá práca sa takmer vždy vykonáva na nástrojoch zamestnávateľa).
- „Máte nárok na dovolenku?“ (Podnikateľ nemá dovolenku, má voľno vtedy, keď si ho určí).
- „Máte aj iných klientov?“ (Exkluzivita pre jedného klienta je najsilnejším indikátorom ekonomickej závislosti).
Čo hrozí pri odhalení švarcsystému ?
- Pokuta pre firmu: Od 2 000 € do 200 000 €. Pri odhalení dvoch a viacerých osôb začína minimálna sadzba na 5 000 €.
- Spätné domeranie odvodov: Toto je často likvidačné. Úrady vám vyrubia doplatenie poistného za zamestnávateľa aj zamestnanca za celé obdobie trvania vzťahu, plus penále.
- Čierna listina: Firma sa automaticky dostáva do centrálneho registra porušení, čo znamená zákaz čerpania dotácií a účasti vo verejnom obstarávaní.
- Pokuta pre živnostníka: Aj samotná fyzická osoba môže dostať pokutu za priestupok do výšky 331 €.
Živnostenská spolupráca v roku 2026 nie je o obchádzaní zákona, ale o správnom nastavení biznis modelu.
Modelová situácia: Marketingový špecialista odmenou 3 000 EUR
Predstavme si dvoch kolegov v rovnakej firme, ktorí vykonávajú totožnú prácu za rovnakú základnú sumu. Hoci je východiskový bod 3 000 EUR pre oboch rovnaký, realita na účte a v nákladoch firmy je odlišná.
1. Scenár: Marketingový špecialista ako zamestnanec
- Aby zamestnanec dostal svoju dohodnutú mzdu, firma musí za neho reálne vynaložiť cca 4 100 EUR.
- Samotný zamestnanec však po odpočítaní všetkých zákonných zrážok uvidí na svojom účte len približne 2 200 EUR.
- Rozdiel medzi tým, čo firma zaplatí a čo človek dostane, putuje štátu vo forme odvodov a daní.
2. Scenár: Marketingový špecialista ako živnostník (SZČO)
- V prípade spolupráce na živnosť sú náklady firmy presne také, ako je suma na faktúre, teda rovných 3 000 EUR.
- Živnostníkovi po zaplatení jeho povinností voči štátu zostane v čistom cca 2 500 EUR
- Tento model je pre neho priamo finančne atraktívnejší než klasický zamestnanecký pomer.
(SZČO) zarobí o 300 EUR mesačne viac. Zatiaľ čo ako zamestnanec by dostal na účet približne 2 200 EUR, ako živnostník mu po zaplatení odvodov zostane zhruba 2 500 EUR.
Štát dostane o 1 400 EUR mesačne menej. Pri zamestnancovi štát zinkasuje na daniach a odvodoch celkovo 1 900 EUR(rozdiel medzi celkovou cenou práce 4 100 EUR a čistou mzdou). Pri živnostníkovi štát dostane len približne 500 EUR.
Aby boli vaše zmluvy nepriestrelné, dbajte na tieto zásady:
- Fakturácia za výsledok: Nefakturujte paušálne „za mesiac“, ale za konkrétne dodané dielo alebo projekt (napr. „spracovanie grafiky“, nie „práca grafika“).
- Vlastné prostriedky: Externista by mal využívať vlastný notebook, auto, telefón či softvér. Ak používa vaše, mali by ste mať nájomnú zmluvu.
- Zodpovednosť za vady: Ak zamestnanec urobí chybu, zodpovedá obmedzene. Živnostník musí niesť plnú obchodnú zodpovednosť a riešiť reklamácie na vlastné náklady.
- Pluralita klientov: Povzbuďte svojich kontraktorov, aby mali aj iných odberateľov. Je to najlepší dôkaz ich nezávislosti.
V roku 2026 už nie je podstatné, kedy váš externista pracuje, ale ako je váš vzťah nastavený v praxi. Štát sprísnil pravidlá, pretože pri jedinom živnostníkovi prichádza mesačne o stovky eur na odvodoch v porovnaní s bežným zamestnancom.
